Keď sme si na začiatku septembra s Veronikou povedali, že by sme ešte radi ušli za teplom, otvorili sme starú dobrú rodinnú dilemu: kam, aby to bolo dosť teplé a let nie úplne nekonečný? Padali klasiky – Sardínia, Sicília, Malorka… A potom to prišlo: Tenerife. Ostrov, ktorý sme paradoxne „videli“ iba raz – keď sme tam museli núdzovo pristáť a prespať v Santa Cruz. Po májovej dobrej skúsenosti z Lanzarote nám Tenerife dávalo zmysel: let zhruba do piatich hodín, šanca na teplo, a s deťmi zvládnuteľná logistika.
Do výberu nám prehovoril aj trnavský jarmok – v ľúbivom sa to každoročne spája s kopou práce – a tak sme šachovali s termínmi: týždeň po jarmoku alebo až úplný koniec septembra. Lety? Najprv to vyzeralo lacno cez Wizz air, ale keď sme prirátali batožinu a sedadlá, vyšplhali sme sa na cenu, pri ktorej už Austrian pôsobil rozumnejšie a hlavne pohodlnejšie (voda a sendvič na palube, modernejšie lietadlo, o trochu viac miesta na nohy). Navyše sme sa prvýkrát zapojili do Miles & More a spravili sme si rodinný „pool“ na míle. Uvidíme, ako sa nám bude dariť.
Kúpa leteniek bola minidobrodružstvo hodné samostatného odstavca. Prvý pokus (piatok, dva týždne pred odletom): peniaze z účtu odišli, autorizácia v bankingu prebehla… a objednávka na strane Austrian zlyhala. Druhý pokus s Veronikininou kartou – to isté. Peniaze bloknuté, support sľubuje platbu vrátiť v krátkom čase. Až v pondelok sa prvé blokácie uvoľnili, ďalší pokus ešte raz zablokoval sumu, tentoraz sa však vrátila do hodiny-dvoch. Nakoniec pomohlo jednoduché riešnie, kúpiť letenky ako neprihlásený „návštevník“ webu. Išlo to.
Letenky: 1 379 €
Odlet: 25. 9. 2025, 11:45 VIE → TFS
Návrat: 2. 10. 2025, 16:45 TFS → VIE
Tie časy nám vyhovovali – najmä návrat. Podvečerný let znamenal, že posledný deň nebude o budíku na šiestu a pretekoch s časom, ale o ešte jednom poldni pri bazéne.
Poučení Madeirou rezervujeme auto hneď po letenkách, všimli sme, že cena sa s blížiacim sa termínom na Azoroch rapídne dvíhala, alebo v Lisabone sa nám stalo, že 7 miestne auto objednané deň vopred nebolo dostupné.
Máme radi SIXT: vyzdvihnutie je hladké, všetko v appke, minimum papierovačiek a nekonečného prepisovania do počítača. Cena býva väčšia, ale konfort veľký. Navyše tam nebývajú rady. Ako to vyšlo? Tentoraz extra priaznivá cena: T-Cross za cca 130 € na týždeň. K tomu štandardný CDW so spoluúčasťou 2 200 € za príplatok 1 €/deň. Sedačky nám tentoraz účtovali (a cena za ne vyšla skoro ako celé požičanie auta), no stále to celé dávalo veľmi férový zmysel.
Ubytovanie sme tentoraz nechali “dozrieť” dlhšie – a trochu nás to dobehlo, ale iba naoko. Už dlhšie nám vyhovuje rozdelenie pobytu na dve polovice: prvé noci v jednom ubytku, druhá polovica v inom. Je to naše interné „poistenie“ – ak by prvé nesadlo, nezostaneme tam trčať. A aj keby sadlo, druhá lokalita dodá novú dimenziu zážitku.
Vedeli sme, že sever a juh Tenerife sú rozdielne – klímou, náladou aj krajinou. Tak sme si povedali: začneme na severe a potom presun na juh.
- Severná základňa – Hacienda Cuatro Ventanas
Butikový „hotel“ s piatimi izbami, v skutočnosti nádherný, veľkorysý apartmán cez 100 m², síce bez terasy., ale krásny v detailoch – čerstvé kvety v izbách, záhrada, zdieľaný infinity pool, ktorý pri západe slnka pôsobí ako kulisa k filmu.
Link na náš wishlist finalistov sme nechali uložený tu:
https://booking.com/mywishlist.html?wl=2qluU6Jv9sMjNuZkAJAiMiwmuEE
Hacienda Cuatro Ventanas: 1 100 € / 4 noci (25. 9. – 29. 9.)
- Južná polovica – hotelový komfort, bazény a raňajky
Druhú časť sme bookovali neskoro – až tak neskoro, že našim dvom favoritom medzitým zmizli rozumné kategórie izieb. Nechceli sme prestreliť rozpočet, tak padla voľba na ďalšieho kandidáta s výborným hodnotením o super raňajkách. Overili sme cenu napriamo vs. Booking – priamo cez registráciu do ich programu to vyšlo o ~200 € lepšie, takže BINGO.
Hotel: Vincci Selección La Plantación del Sur
Cena: 995,76 € / 3 noci. (29.9. – 2.10.)
Deň 1 – Štvrtok: Odlet, prvé teplo a večera pri mori
Odlietali sme až o 11:45, takže ráno bolo v kľude. Z Trnavy vyrážame okolo 8:30. Nasledoval náš klasický rituál viedeňského letiska. Vyložiť Veroniku s deťmi pri termináli, ja odparkovať na parking C, dobehnúť na terminál, odovzdať batožinu. Let ubehol hladko – deti sú už samostatné, prečítajú si, pozrú rozprávku, niečo zjedia, aj si zdriemnu. My sme si dopriali podcasty, časopisy a Voyo / Netflix.
Na TFS berieme batožinu a podľa inštrukcií od Sixtu hľadáma shuttle bus. Pobočky autopožičovní sú mimo terminálu, shuttle zdieľa viac značiek. SIXT poslala link na sledovanie busu na mape v reálnom čase, podarilo sa nám naskočiť bez čakania. A tu sa potvrdila naša teória: hoci bol autobus plný, do SIXTu zamierili len dve rodiny. Rýchly, usmiaty check-in, personál hneď podaruje deťom omaľovánky a pastelky. Auto – prakticky nové, 8 kilometrov na tachometri.
Navigácia ukazuje na sever 1 hodinu a 15 minút. Sme hladní, tak z diaľnice zbiehame na malú dedinu pri mori. Prvá večera s výhľadom na oceán, teplo, dobré jedlo a kľud.
Miesto večere: Osteria Italiana Nannaré
Krátky nákup v HyperDino (u nás sa deti vždy hádajú či logo supermarketu je „kačka“ alebo. „dinosaurus“) a dorazíme do ubytka práve včas, keď sa stmieva. Sever je citeľne sviežejší. Izba nás očarí – čistota, aróma, kvety, proporcie. A ranný výhľad bude ešte lepší.
Večer tradične pracujeme – aby sme počas pracovného týždňa nemuseli sledovať až tak telefóny.
Spánok: Veronika s Aničkou v manželskej, Juraj s Hugom si prisunú dve valendy k stene – ako detičky hovoria – chlapci s chlapcami, dievčatá s dievčatami.
Deň 2 – Piatok: San Andrés, Taganana a… puklica
Ráno pomalé, nikam sa neponáhľame. Plán bol Taganana, ale keď sme si uvedomili, že minieme San Andrés a jeho Playa de Las Teresitas – jednu z mála zlatých pláží na Tenerife (ktorá má dovezený piesok zo sahary), zastavujeme aspoň na kávu a obzretie. Parkovisko bolo prázdne, voda pokojná a prekvapivo pomerne teplá a bez vĺn.
A teraz komická vsuvka: hneď pri preberaní auta Juraj riešil, že pravá zadná puklica celkom nedržala. Pred odchodom ju ešte kontrolujeme. Zo San Andrés vyrážame serpentínami do hôr smer Taganana . V dedine parkujeme. Na výber z reštaurácií moc nemáme, otvorená je iba jedna a do nej práve priviezol autobus francúzskych turistov. Našťastie sme na jedlo vôbec nečakali dlho a bolo výborné. Vraciame sa k autu – a puklica fuč. Tak tento typ situácie Juraj nemá rád, ale čo už – ideme ďalej, na Playa de Benijo – pláž s čiernym pieskom, vlnami, ale stále pomerne teplou vodou. S deťmi sa zahráme v piesku, postavíme hrad, snažíme sa chytiť malé rybičky pri skalách.
Juraj píše SIXTu ticket – hlásime problém s puklicou, nech preistotu vedia. Cestou späť opäť serpentíny. V jednom momente Juraj hovorí, to auto za nami pustím keď sa bude dať, keď zrazu v zákrute bol presne priestor na odstavenie automobilu. A na krajnici, akoby nás čakala, celá, nepoškrabaná. Radosť? Ako keď váš tím vyhrá Stanley Cup. Juraj puklicu si nesie do kufra, štastný od ucha k uchu.
Bazén v haciende sme v ten večer nestihli – slnko už zapadalo a bolo chladni. Nevadí. Čaká nás ďalší deň.
Deň 3 – Sobota: Zlatý piesok a Angel shark
Sever je nádherný a zelený, ale často aj zamračený. Na kúpanie vyhráva zlatistá Playa de Las Teresitas. Ráno zbalíme set hračiek, deti natreté krémom na opaľovanie, nálada skvelá. Voda pomerne teplá, ale chvíľu sa presviedčame, kým do nej vlezieme. Až kým Juraj nezacíti pod nohami plochého tvora – na sekundu si myslí na raju, ale odplávať videl rybu pripominájucú veľkého prísavníka.
Obed hľadáme v dedinke kam sme sa rozhodli dokráčať priamo z pláže.
Cestou do reštaurácie si všimneme veľkú tabuľu o vzácnom druhu žraloka – Angel shark – ktorý sa v zátoke občas vyskytuje. Už vieme na čo Juraj stupil:).
Nájdeme príjemnú reštauráciu a potom – jedna z najlepších zmrzlín, čo sme jedli.
Po ceste späť sme si všimli dvíhajúci sa vietor. Našu deku a uteráky sme našli úplne zafúkané pieskom. Zabalíme tábor a presúvame sa do Santa Cru a obchodného domu El Corte Inglés (Veronikin malý sviatok – kozmetika), deti do predajne Ale-Hopu kde si vždy kúpia nejaký maličkosť (Anička denníček s UV perom, Hugo ďalšie autíčko do flotily).
Večer by ešte lákal bazén v haciende, no voda je pre nás studená, sever si drží svoj tón. Veronika sa rozhodne si ísť zabehať dole kopcom k pláži a hore kopcom späť; my s deťmi prídeme za ňou. Na pláži práve prebieha súťaž – „knee“ surferi. Je západ slnka, v mori prebiehajú preteky a deti si z kameňou stavajú veľkého kamenného smajlíka, ktorého uvidia aj neskôr z kopca. Pekný a príjemný večer.
A ešte pokračovanie príbehu so SIXTom: ešte v ten deň sme dostali odpoveď na ticket – v prípade potreby bez problémov vymenia auto (majú pobočku aj pri severnom letisku). Na druhý deň nám ešte pre istotu zavolali a prízvukovali aj možnosť auto vymeniť na severe. Nechceme strácať čas, puklicu máme, všetko OK. Ten pro-zákaznícky prístup nám celkom vyrazil dych.
Deň 4 – Nedeľa: El Drago, procesia s Veľkým krížom a cesta do Masky
Posledný plný deň na severe. Pomaly sme sa chystali na výlet, keď Veronike v kuchynke začal mobil hučať ako siréna. Nikdy sme z iphonu ešte taký zvuk nepočuli. Na obrazovke svietila varovná správa v španielčine, ktorej sme nerozumeli. Videli sme iba slová ako „erupcio“, „vulcano“ a podobne. Viete si predstaviť ako sme sa cítili. Rýchlo sme spravili screenshot a nahrali ho do AI, aby nám ho preložila. Našťastie to bolo iba „cvičenie“. Škoda, že anglická verzia správy prišla až neskôr. O pol hodinu neskôr sa to opakovalo aj na Jurajovom Android telefóne.
Ideme pozrieť El Drago – najznámejší dračí strom na Kanárskych ostrovoch v Icod de los Vinos. Hovorí sa o ňom, že má 800–1000 rokov. Deti fascinuje legenda o „dračej krvi“ – ak sa poškrabe vyteká z neho červená živica, ktorá kedysi ľuďom pripomínala krv. Strom je monumentálny a areál krásne upravený. Dáme si kávu a obed, a práve v meste vidíme aj procesiu – prenášanie Veľkého kríža medzi kostolmi. Nedeľa tu má úplne inú, slávnostnú chuť.
Popoludní sme sa vydali smerom do dedinky Masca – alebo aj kanárskeho Machu Picchu. Počuli sme, že je úzka a náročná. Z Icodu ideme cez kopce, od Santiaga del Teide je asi 5 km stúpaní a klesaní. Je to úzke, ale nie také, aby sa autá nevedeli vyhnúť. Keď stretneme autobus, všetci sú tu profesionáli – rukami si ukážu, kde kto zastane, a ide sa ďalej. Videli sme horšie cesty (Taliansko pri Lago di Garda – tam sme si siahli na dno nervov). V Masca zaparkujeme kúsok vyššie a po drevenej lávke schádzame do dediny – fotky, palacinky pre deti, káva pre nás. Neskôr sa začala dvíhať hmla a mrholí tak sme postupne vyrazali „domov“. Cesta späť je pokojná, viditeľnosť v poriadku. Posledný večer na severe patrí baleniu a chystaniu na presun.
Deň 5 – Pondelok: Loro Parque a presun na juh
Checkout, batožina do auta a priamo do Loro Parque. Zvážili aj iné parky, ale recenzie hovorili, že Loro Parque by sa určite nemal vynechať. Rodinné vstupné 152 €. Najprv sme si hovorili, že je to celkom dosť, ale po dňovom zážitku hovoríme rovno: skvele investované peniaze.
Brány otvárali o 9:30 a my sme prišli hneď na 9:30. Tento krát sme si detailne pozreli časy vystúpení a všetko naplánovali. Hneď pri vstupe gorily – priznávame, vidieť ich takto zblízka bola úžasná vec. Show tuleňov začínala už o 9:45, papagáje o 10:15 – deťom sa páčili, aj keď Anička má pri niektorých zvieratách rešpekt. Nasledovali Delfiny. Videli sme ich už inde, no tu bol jeden moment extra – vysoký skok cez napnuté lano. Neuveriteľné ako vysoko vie delfín vyskočiť. A potom kosatky.
Sme v strednej časti tribúny, sedadlá označené ako „splash zone“. Pýtame sa zamestnanca, či je to „také vážne“. Odpovedá, že áno. Presadneme o pár radov vyššie – stále sme na sedadlách označených ako „splash“, ale dúfame, že to bude snáď miernejšie a smejeme sa na tom, že ak nás ošpliecha. Deťom sme preistotu obliekli mikiny, aby sme im mali čo vyzliecť ak budú mokré. Niektorí si kupujú pršiplášte. Keď kosatka vplávala do hlavnej nádrže, už len jej pohyb pod hladinou robil veľké vlny. Nasledovali skoky, mávanie plutvou, ale aj príbeh ako sa kosatka dostala do akvária. A finále: tréner prejde popri akváriu, jemne mávne rukou a kosatka nás pozdraví vlnou tak poctivo, že sme poriadne mokrí.
Expozície v parku sú neskutočné. Expozícia koralov nás dostala – kruhová miestnosť, pohyblivý chodiaci pás, akvária dookola, projekcie oceánu na zemi aj strope. Anička si to vystála štyrikrát a chcela ešte.
Podobne bola riešená expozícia pre tučniakov majú „svoj“ sneh a ľadový ostrovček – také pekné, že čakáme než nás chodník prevezie celú trasu a len pozeráme.
Okolo 14:30 sa lúčime a presúvame na juh – do Adeje, do nášho druhého hotela. Zvonka veľký, trochu starší, ale nádherne udržiavaný. Check-in hladký, dostali sme welcome drink, areál čistý, bazény nás hneď lákajú. Prvá kúpačka a deti sú vo svojom živle.
Večer ideme na západ slnka k pláži, rýchla večera, zlatá hodinka a návrat na hotel.
A áno, fitness! Hotel má slušne vybavenú posilňovňu. Striedame sa – jeden uspáva, druhý si ide „vyvetrať hlavu“ do fitka a naopak. Parádny rodinný kompromis.
Deň 6 – Utorok: Raňajkové nebo a cyklo fiasko, ktoré nás veľa naučilo
Na raňajky sme boli zvedaví – recenzie ich vychvaľovali. A podpisujeme. Obrovský výber, všetko čerstvé. Egg station, palacinky pre detí, už pripravené a zdobené, alebo pre každého tak ako má rád, croissanty „poctivé“ a výborné v rôznych príchutiach, lokálne dobroty, churos, čerstvý fresh. Porovnávame a hodnotíme, že tie raňajký sú takmer na úrovni rezortu z Maldív, ktorý sme zažili.
S Veronikou rozmýšľame aký bude program na dnes. Na Lanzarote sa nám veľmi páčila bicyklovačka. Popozeréme sa po bicykloch a recepcia behom 30 minút vybaví požičanie a doručenie od miestnej firmy – dve dospelé s jednou sedačkou pre Huga a detský pre Aničku. Lenže hotel je na kopci a detský bicykel je veľmi ťažký. Hoci výškovo Aničke sedí, na brzdy nedočiahne prstami komfortne. Zjazd dolu nechceme siliť a tak tlačíme bicykle. Na promenáde pri pláži dúfame v rovinu, ale cesta je hore-dolu. Anička bojuje statočne, ale vidíme, že to nie je bezpečné ani zábavné.
Otočíme to po cca 1,5 km. Ten najväčší kopec nás čaká späť. Rozdelíme sily: Anička ide pešo, Veronika tlačí Jurajov s Hugom v sedačke, Juraj berie Aničkin bicykel, zavesí ho na volant Veronikinho bicykla a tlačíme všetko spolu hore. Očakávanie bicyklovačky boli krásne, ale v realite poučenie za 40 €: pri deťoch vždy riešiť hmotnosť bicykla a profil trasy. Nabudúce budeme múdrejší:).
Program na dnes meníme a ideme k bazénu kde vymýšľame rôzne hry ako: surfovanie na potopenom tatovi, kolotoč, skákanie. Po obede izbová siesta, my si dáme krátky tréning vo fitku.
Večer prechádzka na promenáde a Google nás dovedie do „reštaurácie s najlepšími palacinkami“, keďže Hugo celé poobedie spomínal palacinky. Prekvapenie: čeština všade, nápis „Vítajte v Českej republike“, čapujú Budvar. Kofolu síce nemajú, ale aj keď pivo štandardne Juraj nepije tak si ho dá. Palacinky skvelé, západ slnka k tomu a späť do hotela.
Deň 7 – Streda: Ranný beh, prázdny detský kútik a ďalší bazénový maratón
Predposledný deň chceme pretaviť do tepla a vody. Ráno je chladnejšie, ale cez obed je to pocitovo 30+, hoci aplikácie v mobilé ukazujú 24–25. Veronika si dá ranný beh popri pláži, ja beriem deti do kids clubu – sme tam sami. Keď príde Veronika, ideme sa chystať na doobednú kúpačku. Deti dokážu vo vode stráviť hodiny – a my s nimi.
Večer volíme taliansku reštauráciu, posledná prechádzka popri mori a móle pri západe slnka.
Deň 8 – Štvrtok: Late check-out, posledná kúpačka a návrat
Tu sa ukázal benefit podvečerného odletu. Po raňajkách pýtame late check-out. Štandard je do 12:00, my sa dohadujeme do 14:00 – doplatíme 20 € a máme pol dňa k dobru. Tento krát si dá ranný beh Juraj, Veronika s deťmi mierne balí. Napoludnie ešte posledné kolo pri bazéne, obed, dobalíme a presun na letisko.
Vraciame auto v SIXTe – a opäť milí, ochotní, vysvetlia, prečo puklica „nechcela držať“. S úsmevom poďakujú, že sme to riešili zodpovedne. Presun autobusom na letisko, check-in, a domov. Neskorý prílet, krátko po polnoci sme v posteli.
Čo sme nestihli (a čo by sme radi nabudúce)
Je toho dosť – a to je dobre, aspoň máme dôvod vrátiť sa.
- Teide – lanovka láka, ale kombinácia výšky, chladnejšieho počasia a času nám nedávala priestor na tento výlet. Sopečný park sme si už užili na Lanzarote. Nabudúce.
- Dlhšie túry – najmä cesta k moru z dedinky Masca. Časová tieseň nám opäť nepriala. O rok búdu deti väčšie.
- Aquaparky – ešte sme v štádiu „priskoro“, ale príde čas, keď budú highlightom výletu.
Tenerife vs. Lanzarote (naša subjektívna dvojporcia)
Porovnávať májové Lanzarote a septembrové Tenerife nie je úplne „fér“, ale pár dojmov si berieme. Tenerife bolo menej veterné a teplejšie – no veľa urobil (asi) mesiac v roku.
Tenerife pôsobí o niečo komerčnejšie, rozvinutejšie, s iným mixom klientely.
Lanzarote má svoj surovší, minimalistický šarm.
Sme radi, že máme v hlave oboje – a radi by sme postupne spoznali aj zvyšok Kanárov.
Praktické poznámky na záver (naše mini-lekcie)
- Lety s deťmi vyhráva rozumný čas návratu. Ten posledný deň navyše za to stojí.
- SIXT nás opäť presvedčil – rýchlosť, ústretovosť, minimum čakania, riešenia bez „drámy“.
- Puklica? Ak niečo nesedí už pri preberaní, odfoťte, nahláste – a máte pokoj. A občas sa veci magicky nájdu presne v tej zákrute, kde sa rozhodnete zastaviť.
- Bicykle pre deti: kontrolujte hmotnosť, dosah na brzdy a profil trasy. Keď je bike ťažký a kopec veľký, je to skôr hiking než cyklo.
- Sever vs. juh: ak chcete teplo a kúpanie bez kompromisov, juh má väčšiu pravdepodobnosť (ale sever má dušu, záhrady a dramatické útesy).
- Loro Parque stojí za tie peniaze. Splash zone pri kosatkách nie je marketing. Je to realita. 🙂
