Poľsko máme na dosah ruky – a predsa sme ho doteraz vôbec nepoznali. Okrem tradičných destinácií hneď za hranicami sme nikdy neboli ďalej. Preto nás potešilo, keď Ryanair spustil novú linku Bratislava – Gdansk. Už na jar sme si povedali, že toto je naša šanca – spoznať aspoň kúsok severného Poľska.
Letenky sme si naplánovali na druhú polovicu mája – s nádejou, že nás už pri mori privíta pekné jarné počasie. Odlietali sme skoro ráno 15. mája a späť sme sa vracali až v sobotu neskoro večer, takže nás čakali tri celé dni objavovania.
Cestovali sme vo väčšej zostave
Na tento výlet sme sa vybrali my štyria – ja, Veronika, Anička a Hugo. Spolu s nami cestovali aj svokrovci a Veronikin brat Samko. Okrem toho sa k nám pridala aj Veronikina sestra Mária s Jankom a ich deťmi Evičkou a Edom. Oni si však ubytovanie aj časť programu riešili po vlastnej línii, takže sme sa stretávali iba pri niektorých aktivitách.
Apartmán, ktorý vyzeral lepšie na Booking-u
Keďže nás bolo viac, hľadali sme väčšie ubytovanie. Našli sme Apartment Mariacka Exclusive v centre mesta, ktorý mal tri spálne a obývačku. Na fotkách vyzeral úžasne, v realite však už pôsobil trochu „vybývanejšie“. Niektoré dekorácie boli iba „na fotku“, v samotnom byte sa vôbec nenachádzali.
Navyše majiteľka odmietla akýkoľvek early check-in aj možnosť uložiť si batožinu. Kufre sme preto nechali v úschovni na vlakovej stanici a do mesta sme vyrazili naľahko.
Počasie nám príliš neprialo – cez deň bolo len okolo 10 °C a v noci ešte chladnejšie. A aby toho nebolo málo, v byte vôbec nefungovalo kúrenie. Majiteľ to zhodil na „koniec vykurovacej sezóny“. My sme sa však dozvedeli, že Mária s Jankom, ktorí bývali o ulicu ďalej, kúrenie mali. Až neskôr sme zistili, že to bola technická porucha horúcovodu – kúrenie nabehlo až na druhý deň ráno. Prvú noc sme teda spali oblečení a báli sa, aby deti nenachladli.
Historické centrum a výstup na vežu
Prvé kroky viedli do historického centra. Na kávu sme skúšali niekoľko podnikov, no buď boli zatvorené, alebo nám neulahodili. Nakoniec sme si posedeli v kaviarni pri hlavnej bazilike, ktorá nás nadchla nielen zvonka, ale aj zvnútra. V bazilike sme mali štastie, že sme videli aj známy orloj. Ako sme sa dočítali ten funguje nie vždy správne a niekedy niektoré postavičky nedokončia svoju „úlohu“.
Najväčším dobrodružstvom bol však výstup na vežu. Vybral som sa tam ja s Hugom, spolu so Samkom, tatom, Jankom a malou Evičkou. Schodov bolo neskutočne veľa, ale fascinovalo nás samotné schodisko – akoby sme kráčali po obvode obrovskej dutej veže.
Pláž a vietor v Sopotoch
Na druhý deň sme sa rozhodli spoznať okolie Gdansku. Vydali sme sa vlakmi SKM, ktoré spájajú Trojmestie (Gdansk – Sopot – Gdynia). Spojenie bolo rýchle a pohodlné. V Sopotoch sme vystúpili na hlavnej stanici a cez promenádu sme došli až na pláž.
Pláž bola krásna – namiesto paliem sa za ňou týčili stromy, vietor bol silný, more studené a vlny divoké. Deti sa vyšantili v piesku, my sme obdivovali kite-surferov a užili si atmosféru Baltiku.
Múzeum pre deti a malé „námornícke“ povolania
Popoludní sme sa rozhodli venovať deťom. Navštívili sme detské múzeum zamerané na prístavnú tematiku. Anička s Hugom si tam mohli vyskúšať manipuláciu s kontajnermi, ovládanie malých lodičiek, balansovanie na palube, kormidlovanie či viazanie námorníckych uzlov. Pre deti to bol raj – celé múzeum bolo prakticky ihrisko plné hier a skúseností.
Ruské kolo a Hevelianum
Tretí deň sme sa po odubytovaní (opäť bez možnosti late checkoutu) ešte naposledy potúlali centrom. Dali sme si croissanty a kávu v malej kaviarni oproti apartmánu a batožinu zaniesli do úschovne.
Prešli sme sa popri rieke, kde sme neodolali jazde na ruské kolo AmberSky. Zhora bol nádherný výhľad na celé mesto. Potom sme museli chvíľu čakať – sklápací most bol práve dvihnutý, takže sme zostali stáť na ostrove.
Náš posledný obed sme si dali v reštaurácii na vrchu Múzea druhej svetovej vojny. Do samotnej expozície sme s deťmi nešli, no reštaurácia stála za to – výborné jedlo a panoramatický výhľad.
Popoludnie sme strávili v Heveliane, ďalšom detskom múzeu s množstvom interaktívnych expozícií. Deti sa tam zabavili a my sme si užili pokojnejší záver nášho výletu.
Návrat vlakom
Na cestu späť na letisko sme zvolili vlak. Hevelianum je blízko stanice, takže sme si vyzdvihli kufre a presunuli sa vlakom. Trochu sme zazmetkovali pri prestupe, no napokon sme všetko zvládli. A hlavne – vlak bol oveľa pohodlnejší ako autobus, ktorý sme skúšali po prílete.
Záver
Tri dni v Gdansku nám dali ochutnávku Poľska – krajiny, ktorú sme doteraz nepoznali. Spoznali sme krásne historické centrum, vietor a piesok na sopotskej pláži, aj moderné detské múzeá. Hoci nás potrápilo chladné počasie (cez deň okolo 10 °C, v noci ešte menej) a ubytovanie nesplnilo očakávania, odnášame si množstvo zážitkov.
Určite sa sem ešte vrátime – možno v lete, keď bude o čosi teplejšie. Ale chápeme, že sever Poľska je jednoducho taký – trochu chladný, no s veľkým srdcom a atmosférou, ktorá stojí za to.
