Náš trip Kuala Lumpur – Singapore – Lombok/Gili Islands/Nusa Lembongan/Ubud – Bali
V ďalších riadkoch by sme sa chceli podeliť o zážitky, typy&triky ako sme dovolenku organizovali, prežili, čomu sa máte vyvarovať a čo naopak určite vyskúšať.
Sme pár vo veku 26 a 29 rokov. Nie sme v kategórii “backpack”, ale ani rezortové typy. Dovolenku sme si chceli zorganizovať sami a keďže sa nám v roku 2016 veľmi páčilo Thajsko, rozhodli sme sa opäť pozrieť do južnej Ázie s viacerými zastávkami v čase, keď je u nás zima, ktorú neznášame a radšej tento čas (január/február) trávime v teple.
Destinácia:
Cieľovú destináciu sme volili podľa dostupných akciových letov. Vlastne nám veľmi nezáležalo, či doletíme do Jakarty, Kuala Lumpur, Bangkoku alebo niekde inde. Dôležitá bola cena, vhodná voľba dátumov a pomerne krátky prestup. Z ponuky, ktorú nám poslali z pelikan.sk nám najviac vyhovovala letenka do Kuala Lumpur s Qatar Airlines s hodinovým prestupom v Dohe.
(Poznámka: Nie sme odborníci na aerolinky, ale nechceli sme letieť s China airlines, nakoľko máme zlú skúsenosť z poslednej dovolenky v Thajsku…)
Vedeli sme, že chceme vidieť Singapore a odtiaľ cestovať k moru, nevedeli sme kam, ale na to nám veľmi dobre poslúžil Instagram. Vďaka vhodným hashtagom sme si vytypovali miesta v Indonézii, ktoré chceme vidieť a cez Google a Tripadvisor sme našli možnosti prepravy medzi jednotlivými ostrovmi a podobne.
V tomto regióne funguje viacero low cost aeroliniek, ktoré môžme prirovnať k Ryan Air-u. Kvalitou, servisom a cenou leteniek sú tieto spoločnosti na tom oveľa lepšie.
Lion Air/Thai Lion/Malindo Air – aerolinky s novou flotilou lietadiel, lety sú veľmi lacné hlavne v Thajsku, v cene letenky je zahrnutá batožina a pri dlhších letoch voda a malý snack.
Air Asia – prepravca, ktorý ma bližšie k Ryan Air, v cene letenky nie je batožina ani snack, v sedačkách v lietadle je menej miesta.
Lokálne lety v Ázii sme vyhľadávali cez kiwi.com. Vyhľadávanie na tejto stránke je veľmi prehľadné vďaka vyhľadávaniu cez rádius. Vďaka tomu môžete letieť lacnejšie na letisko niekde v okolí cieľovej destinácie ako kúpiť drahú letenku do cieľovej destinácie.
Po nájdení vhodných leteniek sme si ich objednali priamo cez stránky aeroliniek. Provízia kiwi.com je pri nízkej cene letenky takmer 50%.
Časy lokálnych letov sme preferovali doobeda, aby sme nemuseli skoro vstávať a aby sme do cieľovej destinácie prišli v čase obeda alebo skorého poobedia, nie v noci.
Ubytovanie:
Pri hľadaní ubytovania používame booking.com, agoda.com, aplikácu hotel quickly alebo airbnb.com
Ak chcete získať 20€ cestovný kredit v airbnb alebo aplikácii Hotel quickly použite linky nižšie. Na airbnb.com sa môžete zaregistrovať vďaka linku: www.airbnb.cz/c/jurajs7
Hotel quickly – je aplikácia, ktorá pomáha hotelom vypredať voľné kapacity. Najlepšie ceny sú tak v deň príjazdu alebo deň vopred. Appku si môžete stiahnuť tu: pre získanie zľavy 15% z ubytovania použite promo kód JSVINCA1 hneď pri registrácii.
Booking.com a agoda.com sú weby na bookovanie ubytka, majú rovnakého majiteľa, ale ceny za ubytovanie sa častokrát odlišujú, preto je dobré pozrieť hotel na oboch stránkach.
Medzi našimi kritériami na ubytovanie boli:
- Free a kvalitná wifi
- Dobré referencie ubytka (REFERENCIE si čítajte!, sú dôležitejšie ako obrázky:))
- Lokalita, t.j. hlavne napojenie na public transport (metro)
- Klíma je 100% potrebná
- Raňajky v cene (nice to have, ale nieje nutnosť)
Hotely častokrát ponúkajú viac typov izieb (deluxe, super deluxe, standard, atď). – z našej skúsenosti, sme sa poučili, že nie je dobré objednať izbu s najnižším štandardom.
Pozorne tiež prečítajte referencie a poučte sa z nich, ak je tam spomenuté, že wifi nefunguje alebo vypadáva, tak to tak skutočne bude, aj keď niekto tvrdí iné. Podobne je napr. v prípade švábov. Ak sú aspoň raz v referencii tak vedzte, že oni tam sú a pripravte sa nich alebo hľadajte niečo iné 🙂
Zámenu peňazí EUR – USD hodnotíme ako zbytočnosť, keďže vo všetkých zmenárňach ponúkali aj výkup EUR.
Prvý zmeškaný let: Budapešť – Doha – Kuala Lumpur (10.1. – 11.1.)
Náš výlet nezačal podľa plánu, keďže sme v Dohe (Qatar) mali iba hodinu na prestup, ktorý sme bohužiaľ pre neskorý odlet z Budapešti nestihli. Pracovníci nám rýchlo poskytli boarding pasy na ďalší let (čakanie 6 hodín) a k tomu vystavili meal vouchers. Pri nich nastal mierny chaos, info pult sme tak navštívili až trikrát, keďže odporúčané prevádzky ich nebrali alebo nevideli u seba v systéme. Rozchádzala sa vždy aj hodnota (50 rial/13€, 30 rial/7,45€ a 45 rial/11,5€).
Poznámka: Aspoň sme zažili scénu ako z filmu, beh po letisku a zrýchlovacích pásoch 🙂
Do Kuala Lumpur sme dorazili s oneskorením, ale ešte v ten deň sme stihli navštíviť KL Tower spolu s priehľadným skydeckom a Chinese market, kde sme si dali street food. Ubytovanie sme mali cez airbnb v Platinum Face suites s infinity poolom na 51. poschodí. Škoda, že na bazén nebolo viac času. Mínusku tiež dávame za wifi, ktorá takmer vôbec nefungovala a skoro nefunkčná wifi je horšia ako žiadna wifi.
Na transport sme využili city Ekspres na cestu z a na letisko. Po meste sme sa pohybovali pešo, MRT sieťou alebo taxíkom.
NEXT STOP: Singapore (11.1. – 13.1.)
Ubytovanie bolo pár zastávok od centra v hoteli Zen Rooms – Mackenzie road. Izba bola čistá, klimatizovaná, pomerne malá, ale na prespanie stačila.
Po meste sme sa pohybovali iba public transportom – MRT alebo autobus, v navigácii pomáhala online aplikácia Google maps a jej cestovný poriadok.
Navštívili sme:
- Marina bay a okolie
- Marina bay observation deck
- Marina bay gardens
- Marina bay večerné predstavenie
- Orchard Rd. s množstvom obchodov (potešenie hlavne pre dámy:))
- Pokemon coffee – hráčov Pokemon Go sme stretali na každom kroku, tematická kaviareň bolo iba pop up, čiže dočasná.
Poznámka: Stopka v Pokemon coffee bola kvôli suveníru pre Verčinho malého brácha:)
Singapure určite odporúčame. Krásne čisté, multikultúrne mesto.
Indonézia – Bali – Lombok (Senggigi bech)
BALI a LOMBOK v období dažďov
Po prílete na Bali sme mali hodinu a pol do ďalšieho letu na ostrov Lombok. Let vyšiel cca 20 € a presun tak bol oveľa rýchlejší ako cesta loďou, ktorá by zabrala pol dňa.
Do Indonézie sme cestovali s vedomým, že v januári je obdobie dažďov, ale nevedeli sme si predstaviť čo to presne znamená. Informácie z Tripadvisoru sa rozchádzali v tom, že niekto hovoril, že v tomto termíne už nikdy nepôjde niekto hovoril, že inokedy ako v januári počas menšej sezóny by už nešiel.
Google weather ukazoval neustály dážď a po prílete nás dážď hneď vyplašil. Ukázalo sa, že s dažďom dokážeme žiť. Reálne pršalo cez noc, ráno alebo poobede cca hodinku až dve. Vzduch sa prečistil a hlavne bolo stále teplo:)
Senggigi (ostrov Lombok)
Senggigi beach patrila k odporúčaným plážam na ostrove Lombok. Na naše prekvapenie v lokalite nebolo živej nohy, hoci všetky reštaurácie a stánky mali normálnu prevádzku. Vysvetlenie bolo, že narozdiel do Bali a letovísk Sanur a Kuta – na Senggigi nie je sezóna. Turizmus sa na Lomboku stále iba rozvíja. Nás viac oslovila pláž Kila Senggigi, na ktorej boli iba miestni. Po našom príchode sa všetci z okolia zbehli a chceli fotografiu s Verčou – bielou blondínou. Ubytovanie na Senggigi sme mali v originálne nazvanom ubytovaní „Lombok Senggigi Hotel“.
Senggigi sme zvolili iba ako medzizastávku na našej ceste na ostrovy Gili. Transport sme bookli priamo namieste za cenu 150 000 IDR (10,5 €) osoba. V cene bol transport loďkou a pick up mikrobusom z hotela do prístavu. Vodič prišiel včas, postupne sme pozbierali aj ostatných cestujúcich a cesta trvala približne hodinu. Vtipný moment nastal, keď vodič počas cesty do kopca, keď auto ťahalo z posledného, zobral do ruky žiletku a stihol si oholiť bradu. V prístave nás vyložili v miestnej reštaurácii, kde sme podľa pokynov mali počkať na loď. Zamestnancov prepravnej spoločnosti tam bolo viac ako cestujúcich, postupne sa prihovorili a ponúkli transport aj na iné miesta, ktoré sme zdvorilo odmietli.
Po chvíli prišli miestni, ktorí nám povedali, že môžeme ísť k lodi, ktorá je pripravená. Všetko by bolo v poriadku, keby si turistov nepodelili po dvojiciach a odviedli ku „kočom“ s koňmi, kam rýchlo vyložili batožinu a vypýtali si 100 000 IDR (7€) za odvoz do prístavu, ktorý bol asi 200 m po bahnitej ceste. Padli sme do pasce 🙂
Gili Trawangan
Ostrovy Gili ležia blízko pri sebe pričom najväčší a najnavštevovanejší je Gili Trawangan. Obvod ostrova má asi 4 km, doprava na ostrove je bez áut, čiže je možná jedine konskými povozmi, ktoré slúžia ako taxi alebo prenajatým bicyklom. Väčšina ciest je zablatená, s mlákami, ale na to si dokážete rýchlo zvyknúť.
Ceny na ostrove boli vynikajúce. V reštaurácii alebo bare na pláži sa dokážete najesť za 50 000 IDR, čo je cca 3,5 €. Nápoje ako pivo alebo cola sa neoplatí kupovať v potravinách, stoja rovnako v obchode ako na pláži. A tak sme radšej celý deň presedeli priamo v baroch, kde boli k dispozícii bezplatné lehátka, tulivaky alebo hojdacie siete.
Aktivít, ktorým sa na ostrove môžete venovať je mnoho. My sme vyskúšali šnorchlovanie s korytnačkami cez miestnu spoločnosť. V cene 150 000 IDR (10,50 €) bol 5 hodinový výlet so zapožičaním výstroje (plutvy, okuliare, šnorchel), cesta loďkou s priehľadným dnom, šnorchlovanie v 3 lokalitách a zastávka na ostrove Gili Memo. Zaujímavosťou bolo, že pokiaľ na lodi chcete mať aj záchrannú vestu – pri šnorchlovaní sa nemusíte namáhať, tak tá je za príplatok 50 000 IDR(3,50€).
Podarilo sa nám vidieť 3 korytnačky, ktoré plávali pomerne hlboko pod nami a boli obrovské. Škoda, že vždy ich niektorí snaživci odplašili pokusmi o plávanie spolu s nimi. Pri brehu sa nám tiež podarilo zhliadnuť morského hada cca 5 metrov od brehu. Podľa informácii z iných blogov, môžeme byť radi, že sme vtedy neboli vo vode 🙂
Na ostrove sú taktiež školy potápania s výstrojov alebo surfovania.
Nočný trh ponúka množstvo stánkov so street foodom z kuracieho mäsa, morských plodov alebo zeleniny. Podľa nás bola ich cena príliš vysoká a za rovnakú sumu sme sa dokázali najesť v reštaurácii.
Ubytovanie na Gili si zaslúži samostatný odstavec. Pri jednej z prechádzok ma zaujala tabuľa s ponukou ubytka v kategórii izieb Deluxe a Super Deluxe. Obe izby ponúkali raňajky, wifi, klímu, sprchu + WC, jediný rozdiel bola teplá voda – štandard nie je všade na svete rovnaký 🙂 Teplú vodu sme nakoniec v ubytovaní nemali ani my – bola vlažná. Čakalo nás ale ešte jedno prekvapenie, ktoré bolo na fotografii na booking.com šikovno skryté. Sprcha a WC boli súčasťou našej chatky a iba naše, ale boli bez strechy a iba napoly prekryté terasou z poschodia. Mohlo sa tak stať, že na vás pri sprchovaní prší 🙂 Spoznali sme tiež miestnu faunu, keďže za zrkadlom žil a občas vyliezal fakt veľký šváb a sem-tam prebehla jašterica. Naučili sme sa so švábom žiť a určili sme si pravidlá spoločného fungovania. Cez deň si mohol robiť čo chce a večer a aj v noci sme nechávali v kúpeľni zapnuté svetlo, aby bol zalezený za zrkadlom 🙂 Takmer každé ubytovanie má bazén alebo „infinity“ pool. Bazény pri mori považujeme za nice to have, ale reálne ich okrem čínskych turistov asi nikto nepoužíva.
Celkovo sa nám na Gili podarilo hospodáriť s cca 35 € na deň pre dve osoby (výdavky na stravu), a to sme od rána do večera presedeli v baroch na plaži, čiže ak niekto chce ísť na budget dovolenku určite mu stačí polovica, mnoho barov má tiež happy hour alebo ponúka jedlo v dennom menu.
Milo nás prekvapila aj cena za bicykle, ktoré stáli 40 000 IDR (2,80 €) na deň alebo pranie + žehlenie 2 kg prádla stálo 50 000 IDR/3,50 €.
Nusa Lembongan
Cesta na Nusa Lembongan nás opäť naučila niečo nové. Lístok sme si zakúpili v jednom zo stánkov za 350 000 IDR (24,50 €). Loď mala odchod o 12:00, mala ísť priamo a check-in mal byť 11:30. Po príchode nás predajca odviedol k jednému stánku o 200 m ďalej, kde sme mali spraviť check in a pôvodný stánok bol iba „reseller“ 🙂 Škoda, možno sme mohli trochu ušetriť, do budúcna vieme, že sa treba pýtať na názov spoločnosti, nájsť si na ostrove ich stánok a kúpiť si lístok priamo tam. Neveríme, že v Indonézii chápu slovo „direct“ úplne rovnako ako my. Po ceste sme stáli na všetkých Gili ostrovoch, vyzdvihli sme cestujúcich na ostrove Lombok a tiež na Bali v Padang Bai. Vylodenie bolo tiež, pre nás trochu nezvyčajné. Kúsok od ostrova sme prestúpili na pontón, „námorníci“ poprehadzovali kufre z pontónu na loď a opačne. Každý z nastupujúcich a vystupujúcich si musel dať pozor na svoj kufor, keďže napr. jednej nastupujúcej turistke kufor asi šesťkrát z lode vyložili 🙂 Z pontónu sme šli do pristavenej loďky, ktorá nás odviezla k ostrovu niekam do krovín, kde sme vyskočili do vody, ktorá bola asi po kolená. Ku cti prepravnej spoločnosti slúži, že o prenos kufrov na breh sa postarali miestni chlapi, a taktiež bol v cene odvoz do dediny až na hotel. Cesta trvala miesto sľubovanej hodiny až 3 hodiny.
Nusa Lembongan bol veľmi odlišný od Senggigi alebo alebo Gili. Predchádzajúce dva ostrovy boli moslimské zatiaľ čo Lembongan bol hinduistický. Na ostrove sú cesty a prevažne jazdia skútre. K videniu boli rôzne pláže alebo farma s morskými riasami. Na ostrove sa nachádza jediný bankomat, ktorý je väčšinou pokazený. Peniaze je možné si zameniť v zmenárni v hotovosti alebo aj priamo kartou za poplatok 7 %.
Poznámka: Hinduisti sú veľmi milí a usmiati ľudia, náboženstvo je u nich na prvom mieste, modlia sa až 3 krát do dňa.
Z nášho pohľadu bol Nusa Lembongan zástavka, ktorú by sme v budúcnosti vynechali. Nič nové nám ostrov neponúkol, ale prekonali sme aspoň rekord v cene za obed. Dve hlavné jedlá a plechovka fanty stála 45 000 IDR čo je niečo cez 3 €.
V predchádzajúcom odstavci je chyba, ostrov nám ponúkol ešte túto nádheru: 🙂
V hotelovej izbe nás prekvapila vodovodná batéria, ktorá bola celá biela. Nebol to vodný kameň ako sme si mysleli, ale vyzrážaná soľ. Po teplej vode sme zistili, že sladká voda nie je tiež úplný štandard. Voda nebola vyslovene morská, ale pri sprchovaní bolo cítiť jemnú slanosť 🙂
Na dopravu po ostrove je potrebný skúter. Ten nám prenajala na celý deň domáca za 80 000 IDR (5,50 €) s plnou nádržou.
Z voľnočasových aktivít je možná škola surfovania, potápanie, alebo šnorchlovanie s mantami.
Bali / UBUD
S presunom do Ubudu nám pomohla domáca z hotela na Nusa Lembongan, za 350 000 IDR na osobu bola v cene speed boat na Bali/Sanur a odtiaľ odvoz mikrobusom do Ubudu. Škoda, že vodič si pomýlil hotel a vyložil nás v inom hoteli, ktorý sa volal podobne. Našťastie to nebolo ďaleko a dalo sa prejsť pešo aj s kufrom.
Ubytovanie v Ubude bolo asi najlepšie aké sme mali. Hotel mal dva infinity pooly s výhľadom na „džunglu“ a rieku. Ubud je viacmenej mesto, v ktorom je množstvo hotelov, kaviarní, reštaurácií a dokonca aj Starbucks.
Výlety v Ubude sme si rozdelili tak, že v jeden deň sme sa šli pozrieť na ryžové polia, ktoré sú približne 30 min jazdy skútrom, a taktiež sme absolvovali ochutnávku kávy Kopi luwak. Na druhý deň sme sa šli pozrieť k vodopádu. Požičanie skútra vyšlo na 70 000 IDR (4,90 €) bez benzínu, na ktorý sme minuli ďalších 30 000 IDR (2,10 €).
Na ryžové polia môžete bezplatne vstúpiť a prejsť celé odhora nadol. Na naše prekvapenie voda v ryžovom poli nie je stojatá, ale tečie z horných terás. Vstup odporúčame jedine s repelentom 🙂 Pri ceste späť nás zastihol dážď. Chvíľu sme prečkali v stánku so suvenírmi (čakanie sme si spríjemnili hraním na rôzne hudobné nástroje:)) a neskôr sme sa rozhodli kúpiť si pršiplášte a vydať sa na cestu v lejaku. Na ceste bolo cca 20 cm vody, doprava fungovala akoby ani nepršalo a keď bolo treba zabrzdiť, nohy (či už v teniskách alebo žabkách) ste zložili do špinavej vody. Zvyšok dňa po daždi sme strávili pri bazéne.
Na druhý deň sme šli k vodopádu Tegenungan. Je krásny, vysoký a dá sa v ňom kúpať. Bohužiaľ po daždi voda nebola číra. Určite odporúčame ísť do vodopádu v žabkách alebo v lepšej obuvi, keďže na dne je mnoho ostrých kameňov. Zvyšok dňa sme opäť strávili v hotelovom bazéne.
Čakal nás posledný deň pred odchodom späť do Kuala Lumpur. Pôvodne sme ho chceli stráviť na pláži v Kute/Bali, nakoniec sme sa rozhodli inak, kedže sa nám nechcelo opäť baliť a presúvať. Využili sme aplikáciu Hotel Quickly, kde sme si objednali zľavnené last minute ubytko v tom istom hoteli, v ktorom sme boli ubytovaní.
Dopravu na letisko v Denspasare sme objednali v jednom zo stánkov. Ceny sa pohybovali od 60 000 IDR (4,20 €) do 300 000 IDR (21 €) za taxi. Zvolili sme alternatívu 60 000 IDR (4,20 €)/osoba s vedomím, že určite bude niečo inak ako má byť. Predajcovia nás ubezpečovali, že cesta bude opäť priamo na letisko. Na otázku aké auto a aká bude kapacita autobusu odpovedali vyhýbavo. Nakoniec nás ráno vyzdvihol 9 miestny mikrobus, ktorý hodinu jazdil po Ubude, aby vyzdvihol zvyšných pasažierov a z 9 miestneho auta sa stalo 11 miestne. Už vieme na čom sme ušetrili, ale dalo sa to vydržať 🙂
Pred nami check-in, safety check a odlet do Kuala Lumpur. Pracovník Air Asia prevážil našu príručnú batožinu a nakázal nám niečo vyhodiť, čo sme vyriešili tak, že sme odišli kúsok nabok. Vybrali notebook a keď sa Veronika vrátila tadáááá batožina bola OK 🙂 Pri safety check-u nás a strážnikov vyplašil skener, keď na páse vyšiel iba jeden cestovný pas. Po pár sekundovom čakaní a chaose náš pas vyšiel.
Kuala Lumpur po druhýkrát
Ubytovali sme sa opäť cez airbnb, tentokrát v inom komplexe s infinity bazénom. Navigácia bola ľahká a kľúč k apartmánu nám odovzdala bezpečnostná služba z recepcie. Poučení z prvej návštevy sme kúpili spiatočný lístok na Ekspres airport train, bohužial sme zistili, že zľavu je možné získať iba pri kúpe online a platbe cez MasterCard – do tretice budeme vedieť.
Pol dňa sme strávili pri bazéne, potom check-out, odviezli sme sa na stanicu Sentral, kde sme v úschovni batožiny nechali kufre a navštívili sme KLCC alebo Petronas Twin Towers. Úschovne batožiny sa nemusíte báť, skrinky sú veľké, ich cena je 30 MYR (6,50 €) na deň a otváranie aj zamykanie prebieha zoskenovaním vašej tváre.
Z miesta sme mali zmiešané pocity a najlepšie to asi vystihnú slová, že tomu chýbal život, alebo sme už boli skrátka len unavení 🙂
Na letisko sme cestovali štandardne Ekspresom, na ktorý sme už mali kúpené lístky. Pri check-ine sme zistili, že nám chýba peňaženka a zabudli sme ju vo vlaku. Našťastie tam bol „iba“ občiansky, vodičák, kreditka a žiadna hotovosť. Kreditku sme okamžite zablokovali cez mobilnú aplikáciu a prakticky bez akýchkoľvek očakávaní sme sa šli spýtať či niekto nález nenahlásil. Pracovníčka hneď zatelefonovala na stanicu na termináli 2 a aj stanicu v Kuala Lumpur a potvrdila, že peňaženka sa našla pri čistení vlaku a už je v Kuala Lumpur. Na letisko nám ju poslali ďalším vlakom. Boli sme veľmi prekvapení, že peňaženka bola zapečatená v sáčku, bol spísaný prokotol o náleze a všetko bezchybne odovzdané späť v priebehu 45 minút. Klobúk dole, také niečo by sa na Slovensku určite nestalo.
Trochou adrenalínu sme skončili dovolenku, na ktorú sme sa veľmi tešili. Určite takúto cestu odporúčame každému a ak by mal niekto záujem získať viac informácii, môže nám kedykoľvek napísať, radi sa podelíme o skúsenosti a povieme čo a ako.
Verča & Juraj
